Римсько-католицький костел Пресвятої Трійці

Príbeh

História katolíckeho chrámu v Slemenciach siaha oveľa hlbšie než história dnešnej budovy. Starší kostol v obci prešiel v 16. storočí do rúk protestantov a v 18. storočí sa opäť stal katolíckym. Keď stará stavba pravdepodobne prestala vyhovovať, na začiatku 20. storočia postavili dnešný murovaný Kostol Najsvätejšej Trojice. Vtedy ešte nikto netušil, že o niekoľko desaťročí nebude najväčšou prekážkou medzi obyvateľmi dediny vzdialenosť, ale štátna hranica. Po druhej svetovej vojne boli Slemence v roku 1945 rozdelené medzi Československo a Sovietsky zväz. Menšia časť – dnešné Malé Slemence – pripadla Sovietskemu zväzu. Väčšia časť – Veľké Slemence – zostala na československej strane. Nová hranica prerušila dovtedy jednotnú dedinu. Maďarský odborný sprievodca opisuje, že sovietski pohraničníci postavili pozdĺž novej hranice v priebehu jediného dňa približne šesťmetrovú drevenú bariéru a jeden dom stojaci priamo na hranici bol dokonca odstránený. Hranica rozdelila rodiny, príbuzných aj priateľov. Aj cirkevná mapa obce bola doslova rozdelená. Rímskokatolícky kostol zostal v Malých Slemenciach, zatiaľ čo gréckokatolícky a reformovaný kostol zostali vo Veľkých Slemenciach. V sovietskej časti bola rímskokatolícka komunita vystavená ďalším zásahom. Kňaz Zoltán Bakó, ktorý pôsobil v Slemenciach ako organizujúci duchovný, bol v roku 1950 zatknutý a odsúdený na dlhoročný pobyt v pracovnom tábore. Dnes kostol opäť slúži veriacim. Bohoslužobným jazykom zostáva maďarčina, čo odráža historickú kontinuitu miestnej komunity.